Duchovný boj, ktorý tu chcem opísať, sa stal pred narodením nášho piateho dieťaťa. Mimochodom, boj so satanom, kráľom tmy, nie je už očividný – vo fyzickej rovine, ale sa viac a viac – v týchto posledných časoch –presúva do duchovnej roviny: diablovo bojisko je tvoja myseľ. Buď na to pripravený. Ide mu o to, zasiať ti do mysle, do srdca najprv pochybnosti, čo je významný krok ku konečnému cieľu zlého: strata viery u človeka. To je skutočná duchovná smrť, keď človek prestane veriť.

   Manželku som odviezol do nemocnice – pôrodnice poobede v stredu 7.9.2011 a odovzdal pod Božiu ochranu. Na zajtra, na štvrtok, bol kvôli zdravotnému stavu manželky a komplikáciám naplánovaný cisársky rez. Bolo to na posledný možný termín: čakali sme, či sa nerozbehne prirodzený pôrod. Bolo to na hrane, lebo ak by sa rozbehol prirodzený, cisársky – odporúčaný lekármi, by sa už robiť nemohol.

V noci zo stredy na štvrtok však manželka začala dostávať silné kontrakcie a doslova pár hodín pred cisárskym sa rozbiehal prirodzený – spontánny pôrod. Lenže pri prirodzenom pôrode hrozilo – na druhú stanu aj – obrovské nebezpečenstvo komplikácií, až po smrť matke – manželke.

Mobilný telefón som si nechával zapnutý, aby som okamžite mohol zabehnúť do pôrodnice – byť pri manželke, povzbudiť, pomôcť sa rozhodnúť. Ale vtedy, keď mi volala, som si akurát odbehol kdesi mimo domu a nepočul som jej volanie.

   Keďže sa mi nemohla dovolať, napísala mi sms-správu, rozlúčkovú, lebo cítila blízku smrť, mala silné kontrakcie: „Ľúbim ťa a vždy som ťa ľúbila. Ak sa mi niečo stane, povedz deťom, že som ich veľmi milovala a ožeň sa, ak nájdeš ženu, čo bude mať rada naše deti.“

Keď som prišiel k mobilu a zbadal som konečne, že pred nejakým časom mi manželka volala a prečítal som si rozlúčkovú sms-ku, bol som v šoku a dojatí. Hneď som volal naspäť – ale Evka už svoj mobil nedvíhala! Aké hrozné nemôcť ju povzbudiť!

   Už ju zrejme odviedli na sálu – rodiť prirodzeným spôsobom, pomyslel som si. Modlili sme sa za mamu i s deťmi, uspali sme deti (s mojou mamou, ktorá mi vypomáhala), ja som si ľahol, aj na chvíľu som zaspal, ale o 1:30 v noci ma zobudil Duch Svätý – že ide do tuhého. Čaká ťa duchovný boj.

Vstal som a išiel som sa modliť do obývacej izby. Celý dom spal. Tu sa odohrala tá duchovná bitka. Satan mi nahováral: „Zmier sa s tým, Štefan, veď aj ona už cítila smrť, pripravuj sa na to, ako to bude po jej smrti, čo treba zariadiť, čo treba vybaviť. Pripravuj sa na čas, keď manželka zomrie.“ Podsúval mi predstavy o truhle, ako v nej leží manželka; o príprave pohrebu, všetci plačú, deti sa pýtajú, kde je mamička? Ja: už ju nemáme, uvidíte ju až v nebi... Dával mi pred vnútorný zrak veriace ženy, ktoré by nahradili moju manželku. Ktorú z nich by som si vybral? Ktorú by som si po smrti manželky zobral? A tak podobne. Hrozná temnota – vonku i vnútri.

   Pokračoval som v boji na modlitbách o manželkin život. Prosil som Boha, aby ju ochránil, zachránil.

Tu satan začal ďalší útok: „Veď ty nevieš... Veď to je vôľa Boha, aby zomrela. Ty nechceš prijať Božiu vôľu? Áno – je to jeho vôľa, aby zomrela! On určuje, kedy kto umrie. On je Pánom smrti. On volá človeka, keď príde jeho čas. Jej čas prichádza teraz. Nevzpieraj sa vôli Boha, keď on chce, aby umrela! On je Bohom smrti.“

Tu som ho odhalil. Dovtedy som sa naozaj zahrával s myšlienkou, čo ak ju Boh už chcel povolať – mať pri sebe?! Má na to právo, je jej Stvoriteľ. Lenže tu sa diabol odhalil. Tu som si povedal: „Tak to teda nie! Môj Boh, Ježiš Kristus, nie je Bohom smrti, on je Bohom života! Ježiš neprišiel preto, aby priniesol smrť, ale aby ju premohol a priniesol život!!! On je Bohom pravým, on je Bohom života! Rozmnožuje život a nie ho umenšuje. V ňom je plnosť života! A moja manželka bude žiť! Áno! To prehlasujem: Bude žiť, lebo môj Boh je Bohom života. Ja verím, že ty, Ježiš Kristus, prameň a zdroj života, ju zachrániš! Ona bude žiť! V mene Ježiša Krista vyhlasujem, že bude žiť! Volím si Boha života a nie teba, boha smrti. Preč, ty zlorečený, pokušiteľ, ktorý ma chceš zlomiť skľúčenosťou, smútkom, prípravou na smrť. Chceš načať moju vieru, aby som zapochyboval v môjho Boha života, aby som pochyboval a ocitol sa v smrti, tak ako ty si v nej. (Lebo skutočná smrť človeka nastáva, keď umrie viera v srdci človeka, inak: ak zomrie Boh v srdci človeka.) Ježiš zvíťazil. Ježiš nad tebou zvíťazil, ja mám víťazstvo v Ježišovi! Ja verím svojmu Bohu, nie tebe, otcovi lži! Odmietam tvoje pokušenia a myšlienky smrti! Volím život, pre moju manželku!“

   Po tejto modlitbe sa čierňava nado mnou začala rozplývať, do môjho vyskúšaného srdca začal prúdiť pokoj a ja som vedel, že moja Evička je zachránená; Ježiš ju zachránil od smrti. To bol pokoj, to bola istota, že teraz je v dobrých rukách. Znovu som si spomenul na slová Boha, ktoré mi povedal v modlitbe dva dni predtým: „Ja sa o ňu postarám.“ To boli skutočne Božie slová.

   A tak na nasledujúci deň, vo štvrtok 8. septembra 2011, sa narodilo krásne dievčatko – Miriam Lýdia, o 8:35 ráno cisárskym rezom. V bolestiach a utrpení ale v Božom požehnaní. Neskôr mi manželka popisovala, ako sa jej nečakane v noci kontrakcie zastavili a mohla ísť ráno na cisársky rez. Boh zasiahol.

Môj Boh je Boh živý, Boh pravdy. On život obnovuje a zachraňuje, nie ničí. Je to Boh života!

Štefan Patrik Kováč