Mala som pokojné a bezstarostné detstvo, ale neskôr smútok a sklamanie. Keď som chodila do školy, v našej krajine vládla totalita. A preto sa v našej rodine vôbec nehovorilo o Bohu - aby sme nemali problémy v škole. Jedine stará mama sa mi snažila vštepiť základy náboženstva. Ja som to však odmietala. Chodiť do kostola sa mi nepáčilo. To, čo učili v škole, sa mi zdalo oveľa logickejšie ako rozprávanie starej mamy. A tak som vyrástla ako presvedčená ateistka. Neverila som v nič nadprirodzené alebo duchovné. Vysokú školu som skončila s červeným diplomom a mala pred sebou perspektívu úspešného uplatnenia. So svojim životom som však nebola spokojná. Chýbal mu zmysel existencie. Mala som dojem, že som akosi mimo cieľa. V práci mi kolegyňa Adrika občas rozprávala o svojich zážitkoch s Bohom. Hovorila svoje skúsenosti ako jej Ježiš zázračne pomohol, ako v neho uverila, ako vypočúva mnohé jej modlitby. Ja som sa zo zvyku s ňou prela. Myslela som si, že ju v argumentáciách porazím tak, ako som víťazila voľakedy nad svojimi spolužiačkami. Avšak Adrika svoje zážitky trefne podopierala citátmi z Biblie. Vždy akousi náhodou našla práve ten text, ktorý presne sedel na danú situáciu. A ja som v kútiku srdca začala uznávať múdrosť biblických veršov. Neskôr som už ani nemala protiargumenty. Len som ju zo slušnosti počúvala a snažila sa myslieť si svoje. Adrika mi často hovorila „Vyskúšaj, či Boh vo svojom slove hovorí pravdu! Pýtaj sa ho a uvidíš, že ti odpovie.“ A tak som spravila prvé dva „experimenty“. Na moje veľké prekvapenie, Boh mi naozaj odpovedal. Prežila som osobné stretnutie s ním, plné lásky a pokoja. A tiež som zažila, že to, o čo som ho žiadala, sa na daný deň stalo. Ja som sa však vyľakala, či náhodou neblazniem a zakázala som si akékoľvek ďalšie pokusy o bližšie spoznanie Boha. Uplynuli skoro dva roky. Moja nespokojnosť a nepokoj duše boli stále horšie. Neustále ma prenasledovali hlboké pocity frustrácie. Mala som dojem, že sa mi môj život vymyká z rúk. Uvedomila som si svoju nedokonalosť a to, že nie som taká ušľachtilá a dobrá duša, za akú som sa roky považovala. Jednoducho som si uvedomila, že som hriešna – porušila som snáď všetky prikázania. Keby som náhle zomrela a Boh by naozaj existoval, nebolo by mi pomoci, moje hriechy by ma stiahli do večného zatratenia. A tak som opäť začala skúmať. Čítala som Nový zákon v modernom preklade. Opäť som volala k Bohu , „Bože, ak si ...“, a on mi opäť odpovedal. Pomohla mi ešte jedna skúsenosť. Jedna moja dávna kamarátka sa výrazne zmenila. Predtým som ju poznala ako náboženskú, pravidelne chodiacu do kostola, ale inak smutnú a veľmi ťažkopádnu. Keď som ju po čase stretla opäť, predo mnou stála dynamická mladá žena s iskrou v oku. Jej život oplýval radosťou a pokojom. Živo rozprávala o tom, ako spoznala Ježiša osobne. A vtedy som sa i ja definitívne rozhodla veriť v neho. V roku 1995 som odovzdala svoj život Bohu. Prijala som odpustenie hriechov a získala som spojenca a ochrancu na životnej púti. Už ma netrápi otázka, na čo je tento život, lebo viem, že som tu pre neho. On zaplatil na kríži za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dal mi večný život. Je to život plný lásky, nádeje a novej motivácie zápasiť s každodennými výzvami. V mojom vnútri nastala zmena. Už sa viem tešiť a byť vďačná. Pán mi pomáha prekonávať ťažkosti v živote. Je úžasné vedieť, že ani v tom najväčšom probléme nie som sama, ale Ježiš je so mnou. Žiaden môj problém nie je pre neho príliš ťažký. Namiesto strachu a sklamania som získala nový postoj: môžem sa k problémom smelo stavať ako k lekcii pod dohľadom dobrého učiteľa. Mirka, Bratislava, december 2003 Související odkazy odkazy: svědectví manžela Martina svědectví uzdravení miminka