Na začiatku treba napísať, že som mal ťažké detstvo a mladosť. Otec bol alkoholik, a aj keď nás deti mal rád, predsa tvrdý pán, ktorému sa dal za sluhu (Pán Alkohol s prezývkou Závislosť) nás ničil a poriadne nám deťom ako i matke strpčoval život. Veľmi intenzívne som to začal prežívať na konci základnej školy, cez celú strednú až po vysokú školu. Žité utrpenie sa ani tak netýkalo tela, neboli tam žiadne bitky alebo čosi podobné, ako duše. Totiž v čase, v ktorom slúžil onomu tvrdému a nekompromisnému pánovi (keď mal alkohol v žilách), bol veľmi agresívny, kričal, reval nezriedka ako diablom posadnutý, vyhľadával zádrapky, provokoval a vytváral okolo seba dlhodobú atmosféru stresu. Najhoršie bolo to, že tomu človek nemohol uniknúť. Skoro každý večer som ako dieťa bol vystavený veľkému stresu, napätiu, kedy boli časté až také stavy, že sa mi "triasli nervy". Triaška nervov. Vnútorné trasenie. Toto všetko sa u mňa prenášalo do vzťahov, do rodiny, ktorá bola chorá, do spôsobu zaobchádzania s ľuďmi, všade. Bol som chorý i moje vzťahy boli choré. Na začiatku svojej cesty za Bohom som mu to veľmi vyčítal: ako je to možné, že si mi toto dal, Pane, čím som si zaslúžil takéto utrpenie? Totiž tieto stresové stavy sa prenášali do nevyspatosti, ťažkých snov, nepripravenosti do školy, podráždenosti. S matkou sme sa schovávali do jednej izby, báli sme sa spolu, matka plakávala (a je to pre dieťa strašné, vidieť plakať matku), lebo na ňu najviac útočil, zamykali sme sa do izby a on kričal, že rozbije dvere... Moje modlitby k Bohu boli plné ponosov, sťažností: Prečo, prečo, prečo? Potom prišla zrelosť viery v takom stupni, že som pochopil a srdcom prijal, že mám otcovi odpustiť. Odpustil som mu. Zo srdca som mu odpustil. Aj keď si myslím, že odpustenie je u ľudí proces (dlhodobejší), to znamená odpustenie je odpúšťanie, Pán mi dal milosť prekročiť svoj tieň. Bez jeho pomoci by som to nedokázal. Čo sa však stalo v nedeľu 20.05.2000 na kurze Biblia (tento kurz je organizovaný pod záštitou Komunity Jána Krstiteľa), ma zasiahlo do takej hĺbky, že som plakal ako malé dieťa. Totiž dlho som Boha prosil, aby mi dal zažiť svoju skutočnú, živú, reálnu lásku. Aby som o nej nemal viac pochýb, aby som ju jednoducho prežil. V túto nedeľu mi Boh dal precítiť svoju nekonečnú lásku. Ježiš mi povedal tieto slová: "Štefan, odpusť mi. Dnes ťa ja prosím, aby si mi odpustil. Prosím ťa, aby si mi odpustil, že som ti dal také detstvo a mladosť. Viem, ako si trpel. Viem, ako to bolelo. Štefan, odpusti mi. Urobil som to z veľkej lásky, ktorú mám k tebe. Keby som to nebol dopustil, nebol by si na tej ceste, na ktorej si teraz. A ja ťa chcem mať pri sebe. Urobil som to z lásky. Viem, aké to bolo ťažké. Bol som však vtedy s tebou a ja som trpel s tebou. Štefan, odpusti mi aj, že ti nedávam to, po čom ty túžiš. Prijmi to, čo ti ja dávam. A odpusti mi, že to nie je to, čo ty chceš." Ten veľký Boh, Jahweh, silný a mocný Boh, ktorý sa zjavil na zemi v Ježišovi Kristovi, ten Nekonečný, ten Najsvätejší, ten Najvyšší, ten mňa, červíka plaziaceho sa po prachu zeme, poprosil o odpustenie! "Odpusť mi, Štefan." Najvyšší ma žiada o odpustenie. A dokonca o odpustenie činu, ktorý bol vlastne láskou. Lebo keby mi ho nedal, bol by som na ceste zatratenia. Ale on vie, že to veľmi bolelo a že som trpel. A tak sa v tú nedeľu sklonil ku mne a požiadal ma o odpustenie. Tá druhá časť odprosenia sa týkala môjho dievčaťa, ktoré mi nedal také, aké som mal ja vysnívané, ale také, ako on uznal za najvhodnejšie a dal mi do srdca lásku k nemu. Slzy mi stekali po lícach. Dva jemné prúžiky slanej vody. Plakal som naozaj ako dieťa. Ten Silný, ten Svätý prosí mňa, prvého z hriešnikov, o odpustenie. Vtedy som prežil, až kam ide Božia láska. Až tam, na koniec. Ide na doraz. Ide na kríž. Je pokorná. Je nekonečná. Je úžasne jednoduchá. Ide všade, urobí všetko, len aby ma zachránila. Prosí o odpustenie, že mi musela spôsobiť toľko bolesti, lebo ma chcela mať pri sebe, lebo ma chcela spasiť, zachrániť. Kto kedy do hĺbky pochopí Božiu lásku? Kto kedy pochopí, až kam je ona schopná ísť? V ten deň som odpustil Bohu. Štefan Patrik Kováč, Piešťany, Kurz Biblia 19.-20.5.2000